Tucet sem!

Malé, ľahké „topánočky” neboli vhodné do dažďa a blata. Ich tenká kožená podrážka sa rýchlo zodrela aj v suchom počasí –

ani sa z nich neobjednával pár, ale hneď tucet.

Topánkovému priemyslu sa teda určite darilo, a jeho existenciu v Uhorsku potvrdzuje od roku 1402 aj priezvisko.

Príchodom zimy sa obuli čižmy, ktoré nosili tak ženy, ako aj muži. Pre celý stredovek je charakteristické, že značnú časť obuvi nemohli nosiť obidve pohlavia.

Do čižiem sa vkladali pančuchy, čiže onuce vyrábané z tenkej vlny.

Ale tenká kožená podrážka ani týmto spôsobom nechránila pred dažďom a snehom... Naši vynaliezaví predkovia doplnili teda obuv drevenou podrážkou, ktorá sa na obuv pripevnila koženými remeňmi.